sobota, 2. marca 2013

Draki od Sophie Jordan


Jacinda nie je obyčajná tínedžerka. Ona totiž nie je ani len obyčajným človekom. Je draki. A dokonca aj medzi vlastnými nie je obyčajná. Je výnimočná – je ohnivým draki, o ktorých si už mysleli, že vymreli. Keďže je taká vzácna, svorka má s ňou vlastné plány. To sa nepáči jej mame, takže zoberie Jacindu a jej dvojča Tamru a utečie s nimi do púšte. Tam ich zapíše do školy, aby sa mohli chovať ako normálne šestnásťročné dievčatá. Myslí si, že tam sú v bezpečí. No ešte je tu tajomný Will. Will, ktorý patrí do rodiny lovcov. Draki lovcov. Ktorý už raz Jacindu nechal utiecť. A ona je k nemu priťahovaná stále viac a viac.

Keď som sa rozhodla pre prečítanie tejto knihy, mala som k dispozícii nadšené reakcie a päťhviezdičkové recenzie, takže som mala vysoké očakávania. Bohužiaľ tie neboli naplnené ani spolovice. 

Dievča, ktoré sa mení na draka. Vyzerá to ako super nápad s veľkým potenciálom. No nie v tejto knihe. Už len samotný opis premeny či výzoru akože draka nebol zvládnutý. Neviem ako si niekto môže myslieť že predlžovanie kostí je úžasné. A podľa autorkinho opisu po premene Jacinda vyzerala v mojich predstavách ako nepodarený kríženec Draka a víly Cililink. Neklamem, fakt tak v mojej hlave vyzerá. 

Jacinda je hrozná hrdinka. Plus je, že si celkom uvedomuje svoju sebeckosť. Ale tie jej myšlienkové pochody boli príšerné. Hlavne čo sa Willa týkalo. Každých 5 strán, možno dokonca aj častejšie menila svoj názor. Chcem ho. Nechcem ho. Potrebujem ho. Musím sa mu vyhýbať. Nemôžem bez neho žiť. Je pre mňa nebezpečný. Džíz, rozhodni sa už konečne!

Will bol asi jediná ako tak normálna postava. Tamra sa správala jak rozmaznané decko. Matka bola typickým príkladom oničom rodiča tak často sa vyskytujúceho v YA knihách. No a ten zvyšok? Také klišé. Protivné spolužiačky, strašidelný spolužiaci, chuderka spolužiačka, ktorá sa jej zastane a tak.
Samotný príbeh by nebol taký príšerný. Priemer, možno aj lepší priemer. No vyskytla sa tu katastrofa menom slovenská prekladateľka. To čo tá pani či slečna spravila s touto knihou je príšerné. Tie kiksy, a nezmysly, čo tam boli sa ani nedajú spočítať. Neuveriteľne mi to znechutilo knihu, príbeh, všetko. Až tak, že odmietam čítať ďalší diel. Úprimne sa divím všetkým, čo to čítali v slovenčine a boli z toho nadšení. Neviem ako je to s ostatnými jazykmi. Možno je to oveľa oveľa lepšie. A možno nie. To sa asi nedozviem, lebo raz mi stačilo.


Princezná