Jacinda nie je obyčajná tínedžerka. Ona totiž nie je ani len
obyčajným človekom. Je draki. A dokonca aj medzi vlastnými nie je
obyčajná. Je výnimočná – je ohnivým draki, o ktorých si už mysleli, že
vymreli. Keďže je taká vzácna, svorka má s ňou vlastné plány. To sa nepáči
jej mame, takže zoberie Jacindu a jej dvojča Tamru a utečie
s nimi do púšte. Tam ich zapíše do školy, aby sa mohli chovať ako normálne
šestnásťročné dievčatá. Myslí si, že tam sú v bezpečí. No ešte je tu
tajomný Will. Will, ktorý patrí do rodiny lovcov. Draki lovcov. Ktorý už raz
Jacindu nechal utiecť. A ona je k nemu priťahovaná stále viac
a viac.
Keď som sa rozhodla pre prečítanie tejto knihy, mala som
k dispozícii nadšené reakcie a päťhviezdičkové recenzie, takže som
mala vysoké očakávania. Bohužiaľ tie neboli naplnené ani spolovice.
Dievča, ktoré sa mení na draka. Vyzerá to ako super nápad
s veľkým potenciálom. No nie v tejto knihe. Už len samotný opis
premeny či výzoru akože draka nebol zvládnutý. Neviem ako si niekto môže
myslieť že predlžovanie kostí je úžasné. A podľa autorkinho opisu po
premene Jacinda vyzerala v mojich predstavách ako nepodarený kríženec
Draka a víly Cililink. Neklamem, fakt tak v mojej hlave vyzerá.
Jacinda je hrozná hrdinka. Plus je, že si celkom uvedomuje
svoju sebeckosť. Ale tie jej myšlienkové pochody boli príšerné. Hlavne čo sa
Willa týkalo. Každých 5 strán, možno dokonca aj častejšie menila svoj názor.
Chcem ho. Nechcem ho. Potrebujem ho. Musím sa mu vyhýbať. Nemôžem bez neho žiť.
Je pre mňa nebezpečný. Džíz, rozhodni sa už konečne!
Will bol asi jediná ako tak normálna postava. Tamra sa
správala jak rozmaznané decko. Matka bola typickým príkladom oničom rodiča tak
často sa vyskytujúceho v YA knihách. No a ten zvyšok? Také klišé.
Protivné spolužiačky, strašidelný spolužiaci, chuderka spolužiačka, ktorá sa
jej zastane a tak.
Samotný príbeh by nebol taký príšerný. Priemer, možno aj
lepší priemer. No vyskytla sa tu katastrofa menom slovenská prekladateľka. To
čo tá pani či slečna spravila s touto knihou je príšerné. Tie kiksy, a nezmysly,
čo tam boli sa ani nedajú spočítať. Neuveriteľne mi to znechutilo knihu,
príbeh, všetko. Až tak, že odmietam čítať ďalší diel. Úprimne sa divím všetkým,
čo to čítali v slovenčine a boli z toho nadšení. Neviem ako je
to s ostatnými jazykmi. Možno je to oveľa oveľa lepšie. A možno nie.
To sa asi nedozviem, lebo raz mi stačilo.
