Som späť!

Je to už dlho čo som sa naposledy ozvala. Viem. No na moju obranu dokončenie diplomovky a zoštátnicovanie bolo prednejšie. A to sa predvčerom podarilo, takže je zo mňa už veľká slečna, ktorá si môže pred meno hrdo písať Mgr. Čo to znamená? No že už sú za mnou sladké študentské roky a čaká ma len práca a s ňou spojené útrapy. Snáď...
Čo to znamená pre blog? Že minimálne v najbližších dňoch na neho budem mať o niečo viac času. Mám v pláne pár článkov, snáď aj nejaké recenzie.
Takže zostaňte na príjme! ;)

Čítaním k lepšiemu vyjadrovaniu. Pravda alebo mýtus?

Podľa mojich skúseností – oboje. WTF? Áno presne tak. Oboje. 

Keby som čítala len v slovenčine, možno češtine, tak by som pravdepodobne nemala veľký problém s vyjadrovaním. Minimálne nie tým písomným. No keďže pri čítaní, pozeraní a počúvaní miešam dohromady až štyri jazyky, odrazí sa to na vyjadrovaní. Permanentne ma napadajú slová v angličtine občas aj nemčine, ktoré neviem v danom momente povedať po slovensky, alebo príslušný slovenský ekvivalent proste nepasuje tak ako by mal.

O hovorenej reči ani nehovoriac. Alebo radšej aj hovoriac, inak by to bol veľmi krátky článok. A k tomuto som sa vlastne chcela dostať. Okrem toho, že do hovorovej reči takisto miešam české, anglické a občas nemecké výrazy, tak sa u mňa zaužívali aj rôzne citoslovcia a pazvuky. Všetkohovoriace pazvuky. Keby som vám ich mohla nejako predviesť pochopili by ste. Takto vám ich snažím aspoň napísať: Bleee, Pffff, Meh a podobne, sprevádzané doplňujúcimi gestami. Tak vyjadrím presne čo chcem. Až na to, že to je komické a nie vždy úplne pochopiteľné. Hlavne však komické.

Čo sa mi ešte celkom uchytilo tak sú vymyslené slová. Nie také klasické oné, hento, izé a podobne. Ja som si vymyslela vlastné! (nemám na ne totálny patent, je dosť možné, že som ich dakde počula a prevzala, no nepamätám si odkiaľ, takže vymyslené berte, prosím, s rezervou) Prvé moje veľmi obľúbené je cicik. Vždy keď neviem prísť na pomenovanie čohokoľvek, tak je to „ten cicik“. Celkom sa mi uchytilo a hlavne doma. 

Druhé, oveľa novšie, ale takisto už doma hojne používané je „fujtajblík“. Toto je vyjadrenie (zatiaľ) pre jednu špecifickú vec – šampiňón. (lol toto je vtipné slovo... ja som ich vždy volala žampióny alebo šampióny...dobre vedieť). Ako som k tomu prišla? Nemám ich rada. To je prvá vec. Druhá vec: tri pätiny našej rodiny sa ich vždy snažia prepašovať na pizzu. Naposledy, keď sa robila, som na nich zakričala, že nech mi aspoň časť pizze nechajú bez.... a nevedela som si spomenúť na príslušný názov a prvé čo mi prišlo na rozum boli, áno uhádli ste správne, fujtajblíky. Vyslúžila som si za to poriadny rehot a momentálne sa to u nás stále viac a viac používa. 

Na nových výrazoch ešte stále pracujem. Pri tom, ako plynule prechádzam z jedného jazyka do druhého, si myslím, že na ďalšie nebudem čakať až tak dlho. Ak sa mi podarí zase raz nejaký dobrý žbrept, tak sa ním určite pochválim. Veď nech je sranda no nie?

Čo si o tom myslíte vy? Zlepšuje čítanie vyjadrovanie? Ako ste na tom vy? Prípadne nejaké vtipné slová, ktoré veľmi radi používate?

Je prvý február.... čo to znamená?

Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami a za siedmimi dolami bola slovenská blogosféra. Jedného dňa sa v nej zrazu rozsvietila jedna zázračná žiarovka. Tá spôsobila, že v jednej múdrej hlave skrsol nápad. Dobre mieneným vtipom dostal tento nápad názov USB.
Týmto vám slávnostne predstavujem:

Knižnú ÚSB

Čo, kto, kde, ako a prečo?
Pekne to napísala naša múdra hlava Judit, tak sa pozrite k nej: klik.
V skratke:
Čo? Neoficiálna skupina slovenských knižných blogerov
Kto? (zatiaľ:)
Judit           @ My alternative world of books
Luu             @ Little Ramblings
Triss           @ Fragile Things
Stormy       @ Whisper of my mind
Luc             @ Milujem knihy
Luce           @ Knihománia
Princezná   @ Kniho-lienka
Sue            @ Secret world of deep soul
Kde?


Ako? No vlastne veľmi jednoducho, len príprava trvala trochu dlhšie.
Prečo? A prečo nie?
A okrem iného aj preto, aby sme mohli robiť eňo ňuňo projekty. A pretože vás milujeme, tak hneď na prvý sa môžete tešiť.... no kedy inokedy ako priamo na Valentína! 

Zaujalo vás to? Chcete sa k nám pridať? Tak šup rýchlo k Judit, ktorá vám prezradí, čo by ste mali spĺňať a všetko ostatné potrebné. Takisto u nej nájdete aj prihlasovací formulár. Tak na čo čakáte? Tešíme sa na vás.
Alebo môžte aj klik sem (všimnite si, že to je aj ako podstránka hore na lište!!).

Bibliotéka...

zdroj: weheartit.com

...a.k.a sviatok pre všetkých knihomoľov. Plno stánkov s knihami a zľavami. Ani tento rok som si to nenechala uniknúť. Aj keď musím povedať, že som na to takmer zabudla. Nebyť Luc, tak by som tam možno ani nešla. To by som asi neprežila. No nakoniec som tam išla a nie raz a ani sama. 

Prvý krát som tam išla v sobotu 5.11. priamo na moje narodeniny. Dohodli sme sa 4 knižné blogerky Luu, Judit a Sue a ešte sa k nám pridala kamarátka Sue. No a asi si viete predstaviť ako to vyzerá, keď sa štyri knižné maniačky stretnú v okolí kníh :D :D. 

Najprv sme si pozreli zvyšok krstu štvrtého dielu série Mariotovi dediči od Marje Holécyovej. Bol to zvláštny krst, lebo okrem toho že sa pokúšali zapáliť prskavku (čo sa nechcelo podariť) a dúfali, že sa nespustí požiarny hlásič. Knihu krstili pieskom, lebo kniha by mala byť zasvätená elementu zeme (predošlé tri boli postupne vzduch, oheň a voda). Najlepšie boli oblečené slečny s klobúkmi.

Ako prvý stánok, pri ktorom sme sa zastavili bol Fragment. Z nových kníh sa tam dali nájsť nové diely Upírskych denníkov, V zajatí snov –Precitnutie, Erebos, Temné vízie a kopa iných. No veľmi dlho sme sa tam nezdržali. Prešli sme okolo Slovtatranu, Martinusu a zamierili si to do Ikaru, ktorý tam mal okrem iného akciu na vybrané knihy: cena od jedného eura. Mali tam samozrejme aj kopu nových respektíve novších kníh za normálnu cenu. Vzhľadom na to, že peňazí nie je veľa tak som skôr obzerala. Za to Luu si nakúpila kopec kníh (len tíško závidím). 

Po Ikare sme sa presunuli do Slovartu, kde sme najprv obdivovali anglické tituly (a nebolo ich málo) a potom slovenské. Najviac baby zaujalo pokračovanie Lesu kostí, ktoré som ja ešte bohužiaľ nečítala. Recenziu si môžete prečítať napríklad aj tu. Ja som dospela zase raz k názoru, že keby som bola bohatá, tak... tak by som si kúpila asi tak 300 kníh a aj to len v Slovarte. Prečo len nie som bohatá?

Potom sme prešli do Gorily, ktorá ma teraz po prvý krát naozaj sklamala, lebo knižky nič moc, také ako inde a ani neboli za dobré ceny, len také normálne. Mrzelo ma to, lebo som inak veľký fanúšik Gorily a väčšinu kníh kupujem práve cez nich. No jedno plus Gorile musím uznať - skvelá princeznovská kabelková knižka, ktorá bola vlastne úplne oničom, ale museli sme sa s ňou proste odfotiť :D

Zľava Luu, Judit a ja a Sue za foťákom :)

Nakoniec sme sa zastavili v stánku vydavateľstva Fortuna Libris, kde sme objavili dve YA knihy, o ktorých sa ani poriadne nevedelo, že na Slovensku vyjdú Krídla a Zlodejka duší. A ako úplne posledné na našej tour de Incheba bolo vydavateľstvo Motýľ, ktoré sa špecializuje hlavne na slovenské autorky. Sue nám odporučila Miroslavu Varačkovú.

Odtiaľ sme si išli sadnúť a kecali sme ešte asi hodinu ak nie aj dve. Potom som bohužiaľ musela odísť, čo ma mrzelo, lebo inak by sme mohli kecať asi večne. Aj keď mám pocit, že som kecala príliš, lebo Sue toho veľa nenarozprávala. Dúfam, že to nebolo preto, lebo som ju nepustila ku slovu. Ak hej tak prepááááááč nerobila som to úmyselne, upozorňovala som ťa, že som ukecaná ;)

Zľava Luu, Judit, ja a Sue

Prvý bibliotékový deň som odišla bez knižky. No na druhý deň som sa vrátila aj so sponzorom (čítaj mamou :D). Najprv sme sa streli so Sue, lebo už vyššie spomínaná Mirka Varačková mala mať prezentáciu. No bohužiaľ to nevyzeralo, že by išla v dohľadnej dobe a tak som ju nakoniec zmeškala, čo ma veľmi mrzí. No kúpila som si vo Fragmente Lovkyňu snov – Precitnutie od Lisy Mcmann, Erebos od Ursuly Poznanski. Tetuška tam bola veľmi milá. Najprv som sa jej totiž pýtala na kedy je naplánované vydanie slovenského prekladu Inheritance (v angličtine vychádza už 8.11.2011!!!!!) na čo mi rovno strčila do ruky kalendárik s Inheritance ako obrázkom so slovami, že 31.3.2011(poznačené a veľmi očakávané!!). Potom sme sa s ňou zarozprávali, posťažovali si, že nám nikto nechce kupovať knihy, ani nám nechcú dovoliť, aby sme im kupovali knihy pre nás na ich narodeniny, na čo nás poľutovala a posťažovala sa, že jej manžel je taký istý. Keď som sa spýtala či by som si mohla zobrať ešte nejaké kalendáriky, tak mi ich strčila do ruky asi 40 :D. Polovicu som vrátila, lebo 40 kalendárikov ozaj nepotrebujem :D a ešte som si pobrala nejaké záložky, lebo tých nikdy nie je dosť! Nakoniec sme sa ešte zastavili u stánku Motýľa, kde som môjho sponzora presvedčila, aby mi kúpila Prežila som svet od Mirky Varačkovej, ktorú som si stihla nechať aspoň podpísať. Autorka je inak veľmi milá a sympatická a na knižku sa teším. Verím, že ma nesklame a presvedčí ma o tom, že slovenské autorky by sa mali dostať viac do povedomia a ja si s radosťou kúpim ďalšie jej knižky. 

Budem sa snažiť všetky knižky prečítať čo najskôr a samozrejme k nim napíšem recenzie. 

Všetko čo som získala na bibliotéke: 

Zľava kúpené knižky, venovanie v Prežila som svet od autorky, kalendárik a záložky