Pretože každý bod sa počíta...

Keby ste teraz zomreli a obzreli by ste sa späť za svojím životom, boli by ste spokojní s tým kto ste boli a čo ste robili? Alebo by ste zostali zhrození?

Tejto téme sa venuje aj zopár kníh. Aj keď by sa zdalo, že budú všetky na jedno kopyto, tie čo som pre Vás vybrala ja, sú niečím špecifické a každá jedna je výborná. Všetky svojím spôsobom chytia za srdce a prinútia Vás zamyslieť sa nad samým sebou.

Here Lies Bridget

(Paige Harbison)

Bridget Duke je kráľovnou školy so všetkým, čo k tomu patrí. No keď sa objaví záhadná Anna, ktorá je od prvého momentu obľúbenejšia ako ona, začne sa všetko rúcať. A aby toho nebolo málo, Bridget zomrie. A pretože to stále nie je dosť, ani po smrti nemá pokoj, ale musí sa prejsť v topánkach piatich ľudí, ktorí patrili do jej života. A vtedy príde to najhoršie – Bridget je – bola – mrcha. Kráľovská mrcha...

(moja recenzia)

Kým dopadnem

(Lauren Oliver)

Sam má všetko. Skvelé priateľky, popularitu, super priateľa. Myslí si, že bude žiť večne. No opak je pravdou. Má pred sebou už len jeden deň. A prežije si ho sedem krát. Dostane tak šancu niečo zmeniť. Podarí sa jej to? Poučí sa? Jedno je isté. V tejto knihe naozaj vidieť, že každá maličkosť môže mať dôsledky obludných rozmerov.

Between

(Jessica Warman)

Liz má 18. Čerstvých 18. Bohatého otca, ktorý jej dovolí oslavovať na ich jachte. Osudová chyba. Liz sa prebudí, aby zistila, že vlastne zomrela. A zisťuje, že okrem základných vedomostí a spomienok nemá ani poňatia akým človekom bola a čo všetko predchádzalo jej smrti. A najdôležitejšie – bola jej smrť nehoda či jej niekto pomohol? V pátraní v jej vlastných spomienkach a minulosti jej pomáha Alex. Postupne odhaľujú a skladajú puzzle Lizinej minulosti, aby odhalili viac ako by si Liz priala.

Čítaním k lepšiemu vyjadrovaniu. Pravda alebo mýtus?

Podľa mojich skúseností – oboje. WTF? Áno presne tak. Oboje. 

Keby som čítala len v slovenčine, možno češtine, tak by som pravdepodobne nemala veľký problém s vyjadrovaním. Minimálne nie tým písomným. No keďže pri čítaní, pozeraní a počúvaní miešam dohromady až štyri jazyky, odrazí sa to na vyjadrovaní. Permanentne ma napadajú slová v angličtine občas aj nemčine, ktoré neviem v danom momente povedať po slovensky, alebo príslušný slovenský ekvivalent proste nepasuje tak ako by mal.

O hovorenej reči ani nehovoriac. Alebo radšej aj hovoriac, inak by to bol veľmi krátky článok. A k tomuto som sa vlastne chcela dostať. Okrem toho, že do hovorovej reči takisto miešam české, anglické a občas nemecké výrazy, tak sa u mňa zaužívali aj rôzne citoslovcia a pazvuky. Všetkohovoriace pazvuky. Keby som vám ich mohla nejako predviesť pochopili by ste. Takto vám ich snažím aspoň napísať: Bleee, Pffff, Meh a podobne, sprevádzané doplňujúcimi gestami. Tak vyjadrím presne čo chcem. Až na to, že to je komické a nie vždy úplne pochopiteľné. Hlavne však komické.

Čo sa mi ešte celkom uchytilo tak sú vymyslené slová. Nie také klasické oné, hento, izé a podobne. Ja som si vymyslela vlastné! (nemám na ne totálny patent, je dosť možné, že som ich dakde počula a prevzala, no nepamätám si odkiaľ, takže vymyslené berte, prosím, s rezervou) Prvé moje veľmi obľúbené je cicik. Vždy keď neviem prísť na pomenovanie čohokoľvek, tak je to „ten cicik“. Celkom sa mi uchytilo a hlavne doma. 

Druhé, oveľa novšie, ale takisto už doma hojne používané je „fujtajblík“. Toto je vyjadrenie (zatiaľ) pre jednu špecifickú vec – šampiňón. (lol toto je vtipné slovo... ja som ich vždy volala žampióny alebo šampióny...dobre vedieť). Ako som k tomu prišla? Nemám ich rada. To je prvá vec. Druhá vec: tri pätiny našej rodiny sa ich vždy snažia prepašovať na pizzu. Naposledy, keď sa robila, som na nich zakričala, že nech mi aspoň časť pizze nechajú bez.... a nevedela som si spomenúť na príslušný názov a prvé čo mi prišlo na rozum boli, áno uhádli ste správne, fujtajblíky. Vyslúžila som si za to poriadny rehot a momentálne sa to u nás stále viac a viac používa. 

Na nových výrazoch ešte stále pracujem. Pri tom, ako plynule prechádzam z jedného jazyka do druhého, si myslím, že na ďalšie nebudem čakať až tak dlho. Ak sa mi podarí zase raz nejaký dobrý žbrept, tak sa ním určite pochválim. Veď nech je sranda no nie?

Čo si o tom myslíte vy? Zlepšuje čítanie vyjadrovanie? Ako ste na tom vy? Prípadne nejaké vtipné slová, ktoré veľmi radi používate?